Medzinárodné organizácie sa v priebehu posledných sto rokov stali dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov. Únia medzinárodných združení (UIA) ich registrovala v roku 2020 okolo 74 000, z toho 42 000 bolo aktívnych. Ročne pribúda okolo 1 200 medzinárodných organizácií. K prudkému nárastu ich počtu a významu došlo v 20. storočí, čo dokazuje aj kvantitatívny vývoj medzinárodných medzivládnych organizácií, teda organizácií združujúcich štáty. Ak v roku 1949 pôsobilo vo svete menej ako 100 takýchto organizácií, tak v roku 2000 ich počet stúpol na 350. Medzinárodné organizácie zohrávajú významnú úlohu vo formovaní súčasného sveta. Vytvárajú rámec pre spoluprácu štátov, národov a sociálnych skupín, zameranej na riešenie zásadných bezpečnostných, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych globálnych problémov. Multilaterálna spolupráca, jej uplatňovanie alebo odmietanie, sa stala jednou z ústredných tém medzinárodnej politiky.
Narastajúca vzájomná závislosť krajín, regiónov a zároveň vznik takých javov, ktoré nie je možné regulovať alebo eliminovať ináč ako spoločným úsilím, ako napríklad klimatická zmena, boli tým urýchľovačom, ktorý ovplyvnil kvantitatívne i kvalitatívne aspekty vývoja medzinárodných organizácií. Na druhej strane pôsobenie medzinárodných organizácií neznamená, že medzinárodné vzťahy boli zbavené protirečení. Vytvárajú však predpoklady (aj keď nie vždy s rovnakou účinnosťou) pre to, aby rozpory štátov a konkurencia medzi nimi neprerástli do konfliktov a neohrozili tak podmienky pre spoluprácu. Medzi-
národné organizácie sú aj podstatnou súčasťou usporiadania medzinárodných vzťahov. Prostredníctvom nich sa veľmoci usilujú realizovať svoje vedúce postavenie alebo hegemóniu v medzinárodných vzťahoch.
