Možnosti a hranice liberalizácie pracovných vzťahov ((H. Barancová ed.)

Autorka v predkladanom zborníku zhŕňa výsledky vedeckej konferencie a riešenia projektu. Uvádza, že všeobecný tlak zo strany zamestnávateľov smeruje k liberalizácii pracovnoprávnych vzťahov.

Globalizácia svetovej ekonomiky vo svojich sociálnoprávnych dôsledkoch v celoeurópskom či celosvetovom meradle spôsobuje nielen znižovanie počtu zamestnancov, ale aj stále zhoršovanie ich právneho postavenia. Aby sa zamestnávateľ udržal v európskej a svetovej konkurencii, permanentne zefektívňuje pracovný proces, riadiace procesy a vytvára tlak na legislatívu smerom k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z dôsledkov týchto procesov je aj diskusia o rozšírení ochrannej funkcie pracovného práva tak, aby zahŕňala nielen zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Dôvodom je jednak silnejúca konkurencia, ale i vysoké požiadavky zo strany štátu (vysoké odvody, rigidnosť právnej úpravy pracovného pomeru), ktoré môžu zamestnávateľa často existenčne ohroziť. Následkom toho je ohrozený aj zamestnanec, ktorý stráca pracovné miesto a stáva sa závislý od sociálneho systému. Dôsledky celého procesu tak znáša štát.

Zborník z vedeckého seminára k problému monitorovania zamestnancov vo vzťahu ochrany súkromného života.

Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zakotvuje ho nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EÚ. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy takýchto zásahov sú v ostatnom čase v podnikateľskej praxi zamestnávateľských subjektov rôzne. Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailo-vej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov, ako aj korektnosť vykonávanej práce zamestnancov.

Uvedenou kolíziou základného ľudského práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v ostatných rokoch v relatívne širokej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Súdny dvor EÚ. Judikatúra týchto európskych súdov je veľmi významná nielen na správne smerovanie legislatívy v SR, ale aj na usmernenie aplikačnej praxe, ktorá je v ostatnom čase často konfrontovaná najmä so zneužitím dôležitých informácií zamestnávateľa v prospech iných konkurenčných subjektov.