Nová učebnica slovenského pracovného práva je určená pre študentov právnických fakúlt na území Slovenskej republiky. Odborná erudícia členov autorského kolektívu učebnice poskytuje záruku kvality a vytvára súčasne základný predpoklad kvalitnej výučby pracovného práva na právnických fakultách. Študentom právnických fakúlt by mala podstatne uľahčiť a zlepšiť ich odbornú pripravenosť na cvičenia a skúšky.
Juristika
Úvod
Juristika
Juristika
Tip
Teoretické a praktické súvislosti pracovného práva Európskej únie (Helena Barancová)
Predkladané dielo predstavuje pracovné právo Európskej únie z pohľadu de lege lata, ako aj z pohľadu existujúcej právnej teórie a súdnej praxe Súdneho dvora EÚ. Ašpiráciou autorky bol vedecký a odborný rozbor všetkých základných právnych inštitútov pracovného práva EÚ tak, aby širokej odbornej verejnosti bližšie priblížila podstatu pracovného práva EÚ, jeho súvislosti s pracovnoprávnymi inštitútmi slovenského pracovného práva. Kniha je určená do pozornosti sudcom, advokátom, legislatívnym pracovníkom, zamestnávateľom, odborovým funkcionárom a hlavne študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt zameraných na medzinárodné a európske právo.
SLOBODA VIERY A NÁBOŽENSTVA (Helena Barancová)
Širokej čitateľskej verejnosti predkladané dielo je podľa autorky skromným príspevkom do problematiky problémov postavenia viery a náboženstva v pracovnoprávnych vzťahoch Slovenskej republiky.
Pracovné právo (H. Barancová, R. Schronk)
Vysokoškolským študentom a širokej verejnosti známe osobnosti predkladajú v poradí už štvrté vydanie, rozsahom viac ako päťstostranovú, aktuálne prepracovanú vysokoškolskú učebnicu: Pracovné právo.
Obsahom štruktúrovane precízne spracovaná kniha, je určená predovšetkým, ako študijný materiál pre študentov právnických fakúlt v SR. Podstatnú časť knihy tvoria základy pracovno-právnych zákonov a noriem, značná časť pozornosti sa venuje aplikačnému procesu – aktuálne doplnenému Zákonníku práce. Vydávaná učebnica pre svoju obsahovú vecnosť, hodnotu a zameranie je využiteľná v praktickej oblasti, a to na všetkých stupňoch riadenia, v podnikateľskej i inštitucionálnej sfére.
ZAMESTNANEC – ZAMESTNÁVATEĽ A KONATELIA s.r.o. (H. Barancová)
Rozšírenie nových pracovných modelov pod vplyvom digitalizácie výrobných procesov stavajú pred pracovné právo otázky zásadného charakteru, smerujúce aj k prehodnoteniu doterajšieho legálneho vymedzenia pojmu zamestnanec či legálneho vymedzenia pojmu závislá práca.
Reštrukturalizácia podnikov (V. Križan ed.)
Publikácia ponúka súhrn judikatúry vo všetkých oblastiach týkajúcich sa reštrukturalizácie podniku v rozmedzí rokov 2004–2012. Prehľadne rozdeľuje jednotlivé rozsudky podľa oblastí ako im venovala pozornosť normotvorba Európskej únie. Rozsudky sú v jednotlivých okruhoch usporiadané systematicky a to vzostupne podľa ich čísel.
Prehľadnosť obsahu a spôsob spracovania publikácie výrazne uľahčuje orientáciu v oblasti reštrukturalizácie podniku a je vynikajúcou pomôckou a cenným zdrojom informácií nielen pre odbornú, ale aj širokú verejnosť.
Ochrana tehotných žien a matiek (Ľ. Dilongová)
Cieľom autorky JUDr. Ľubice Dilongovej je v predkladanej publikácie oboznámenie širokej odbornej verejnosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v tejto špecifickej oblasti. Úroveň právnej ochrany žien a matiek zakotvenej v pracovnoprávnej legislatíve na Slovensku v súčasnosti dosahuje európske štandardy. Podľa názoru niektorých odborníkov v určitých detailoch naša právna úprava postavenie matiek upravuje priaznivejšie. Dôvodom ochrannej právnej úpravy je medzi inými aj skutočnosť, že slovenské matky – zamestnankyne sú patrične hrdé na svoje materstvo a rodinu. Každý spravodlivý zákonodarca osobitne chráni hodnoty celospoločenského významu ako je rodina, materstvo, rodičovstvo, pretože s nimi úzko súvisí ako súčasnosť tak aj budúcnosť štátu.
Kolektívne pracovné právo (M. Švec)
Predkladaná publikácia si dáva za cieľ byť relevantnou odbornou pomôckou pri budúcom nastavení kolektívneho pracovného práva v Slovenskej republike predovšetkým v podobe predstavenia podstatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ bez potreby jej bližšieho objasňovania v záujme možnosti čitateľa dospieť k vlastnej subjektívnej interpretácií jej záverov.
Kolektívne pracovné právo predstavuje významnú súčasť národných pracovnoprávnych vzťahov, napriek tomu sa mu však nevenuje na odbornej úrovni dostatočná pozornosť. Dôsledkom chýbajúcej diskusie sú následne rôzne legislatívne zásahy, ktoré nemajú teoretickú ani praktickú oporu a ich výsledkom je skôr vznik právnej neistoty pre zamestnancov a pre ochranu ich vlastných práv a právom chránených záujmov. Význam načrtnutého konštatovania je o to závažnejší, že v ostatnej dobe sme svedkami stúpajúceho sociálneho napätia nielen s ohľadom na dopady prebiehajúcej hospodárskej krízy, ale i snahy zamestnancov a ich zástupcov o razantnejšie presadzovanie vlastných požiadaviek k zlepšovaniu pracovných podmienok, či definovaniu minimálneho pracovnoprávneho štandardu zaručujúceho výkon dôstojnej práce (tzv. decent work) napr. v podobe uplatnenia práva na štrajk. Napriek výrazne lokálnemu charakteru kolektívneho pracovného práva prejavujúceho sa v podobe konštituovania rôznych foriem zastúpenia zamestnancov na pracoviskách v jednotlivých členských krajinách Európskej únie môžeme na európskej úrovni identifikovať niekoľko kľúčových rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa snažia o definovanie určitých fundamentálnych princípov v oblasti kolektívnych pracovných vzťahov, tvoriacich základ európskeho sociálneho modelu a nadväzujúcich na relevantné európske právne predpisy.
Dôstojnosť zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch (I. Hodálová ed.)
Autorka v predkladanom zborníku zhŕňa výsledky vedeckej konferencie a riešenia projektu. Uvádza, že všeobecný tlak zo strany zamestnávateľov smeruje k liberalizácii pracovnoprávnych vzťahov.
Globalizácia svetovej ekonomiky vo svojich sociálnoprávnych dôsledkoch v celoeurópskom či celosvetovom meradle spôsobuje nielen znižovanie počtu zamestnancov, ale aj stále zhoršovanie ich právneho postavenia. Aby sa zamestnávateľ udržal v európskej a svetovej konkurencii, permanentne zefektívňuje pracovný proces, riadiace procesy a vytvára tlak na legislatívu smerom k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z dôsledkov týchto procesov je aj diskusia o rozšírení ochrannej funkcie pracovného práva tak, aby zahŕňala nielen zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Dôvodom je jednak silnejúca konkurencia, ale i vysoké požiadavky zo strany štátu (vysoké odvody, rigidnosť právnej úpravy pracovného pomeru), ktoré môžu zamestnávateľa často existenčne ohroziť. Následkom toho je ohrozený aj zamestnanec, ktorý stráca pracovné miesto a stáva sa závislý od sociálneho systému. Dôsledky celého procesu tak znáša štát.
