Prehlbovanie vzájomnej závislosti medzi jednotlivými trhmi, štátmi a regiónmi ako prejav zmedzinárodňovania hospodárskeho života je jednou z najdôležitejších zákonitostí rozvoja celého svetového hospodárstva. Efektívnosť zapájania krajín a firiem do medzinárodnej deľby práce (špecializácie a kooperácie výroby, služieb) si vyžaduje stále intenzívnejšie obchodné, kapitálové, menovo-finančné väzby posilňované dopravnou a telekomunikačnou logistikou. Internacionalizujú sa, t.j. „zmedzinárodňujú“ národné ekonomiky, firmy (prostredia ich pôsobenia, aktivity, vlastníctvo), banky i kapitál a všetky tieto ekonomické prvky pomáhajú rozširovať a liberalizovať operačný priestor pre medzinárodné podnikanie.
Internacionalizačné procesy sú stále viac prejavom cieľavedomej makroekonomickej stratégie krajín a TNK determinovanej rozdielmi vznikajúcimi medzi regionálnou alokáciou ťažby surovín a palív, produkcie priemyselných zariadení, technológií a potravín a centrami ich hlavnej spotreby. Vyústením celého posunu sa stalo prehlbovanie závislosti medzi jednotlivými súčasťami svetového hospodárstva a, z čoho plynulo na strane jednej špecializácia produkcie a znej plynúci rast objemu produkcie prinášajúci úsporu jednotkových nákladov a na strane druhej „opúšťanie“ tých druhov výroby, ktorých konkurencieschopnosť nebola dostatočná alebo jej podpora neperspektívna. Prehlbovanie medzinárodnej interdependencie nie je uzavretým procesom nakoľko jej konečný cieľ sa dosiahne až vytvorením globálneho liberalizovaného svetového trhu (P. Baláž, 2010).
